CASLIN 2018 – KNIŽNICE A SPOLOČNOSŤ

23. ročník medzinárodného seminára

Organizátor: Univerzitná knižnica v Bratislave
Partner: Spolok slovenských knihovníkov a knižníc
Dátum: 7. – 11. 10. 2018
Miesto konania: 201-730-2986 v srdci Vrátnej doliny, Terchová

 

5149015760 [PDF, 270 kB]

 

Vznik písma umožnil ľudstvu písomnú komunikáciu už pred cca 5 000 rokmi. Prvé knižnice však  vznikli až o niekoľko tisícročí neskôr. Prvou historicky podloženou knižnicou, ktorá vznikla ako organizovaná zbierka, je knižnica vzdelaného kráľa Aššurbanipala v Ninive. Najslávnejšia knižnica staroveku – Alexandrijská knižnica – uchovávala zbierku 700 tisíc rukopisov, zahŕňajúcich poznatky z matematiky, astronómie, fyziky,  lekárskej vedy a histórie.

Budovanie knižníc neslúžilo len na zhromažďovanie informácií, vzdelávanie, či potešenie ducha. Stalo sa tiež otázkou spoločenského postavenia a prestíže. V stredoveku knihovnícku funkciu zabezpečovali kresťanské kláštory a ich úloha v spoločnosti bola zameraná primárne na šírenie kresťanstva. Postupne vznikali univerzitné knižnice s orientáciou na vedeckú literatúru. K masovému (na vtedajšie pomery) rozvoju šírenia informácií výrazne prispelo vynájdenie kníhtlače v 15. storočí. Vďaka tomuto objavu vzniklo aj mnoho súkromných šľachtických knižníc.

V stredoveku a začiatkom novoveku boli knižnice u prevažnej časti vtedajšej spoločnosti vnímané skôr ako zbierky vzácnych predmetov, než zdroj poznania a vzdelávania. Knižnice však plnili aj funkciu centrálneho miesta pre získavanie informácií a pre dlhodobé uchovávanie dokumentov. Spočiatku boli prístupné  len obmedzenému okruhu privilegovaných používateľov, ale  v 19. storočí sa stali dostupnejšími aj pre širšiu verejnosť (prvý knižničný zákon z roku 1848 prijatý v USA).

V nasledujúcom období prešlo verejné knihovníctvo búrlivým rozvojom na celom svete, ktorého dôsledkom začalo vznikať mnoho typov knižníc. Spoločnosť ich v širokom meradle začala využívať na čítanie beletrie aj na vzdelávanie. Predovšetkým národné knižnice plnili veľmi dôležitú funkciu archivácie. S miernym zveličením sa dá konštatovať, že napriek spomínanému búrlivému rozvoju sa úloha knižníc až do konca 20. storočia príliš nelíšila od tej, ktorú plnili už v staroveku.

Významná zmena prišla až s rozvojom automatizácie a hlavne s príchodom internetu, ktorý začal meniť spôsoby komunikácie a šírenia informácií. Knižnice sa postupne prestali stávať jediným miestom, kde sa dajú získať informácie a kde možno získať publikácie rôzneho typu. Okrem svojich základných funkcií sa začali viac orientovať aj na svoju spoločenskú úlohu. Stali sa miestom stretávania aj miestom konania kultúrnych podujatí. Súčasne poskytujú svojim používateľom priestor pre nerušené čítanie a štúdium.

Krátkodobo využili knižnice aj svoju úlohu ako miesto vzdelávania pri využívaní nových technológií. Na začiatku tretieho tisícročia sa knižnice ocitli v dobe nekontrolovaného a prebujneného sveta informácií, ktoré sú k dispozícii kdekoľvek a kedykoľvek. Knižnice v tomto svete strácajú, z hľadiska svojich dlhoročných základných úloh v spoločnosti, pevnú pôdu pod nohami. Avšak na druhej strane sú stále považované za dôveryhodné inštitúcie s dôveryhodnými informáciami a informačnými zdrojmi.

  • Aká má byÅ¥ ďalÅ¡ia cesta knižníc, aby ich spoločnosÅ¥ vnímala ako dôležitú a nevyhnutnú súčasÅ¥ dneÅ¡ného sveta?
  • Akú stratégiu majú knižnice zvoliÅ¥, aby boli vnímané ako potrebné spoločenské inÅ¡titúcie, nielen z hľadiska archivácie kultúrneho dedičstva?
  • Majú sa knižnice staÅ¥ vzdelávacími inÅ¡titúciami?
  • Patrí medzi nové úlohy knižníc „nestranné“ uvádzanie vecí na pravú mieru?

 

Účelom konferencie CASLIN 2018 je s využitím metód strategického plánovania prediskutovať  a navrhnúť vhodné stratégie rôznych typov knižníc pre ich ďalší rozvoj a uplatnenie v spoločnosti. Pre úspešný priebeh je nevyhnutné zapojenie všetkých účastníkov CASLIN-u do riadenej diskusie, ktorá bude ovplyvňovaná projektovaním spoločenských, prírodných a ďalších historických udalostí a zvratov, ktoré môžu ovplyvňovať rozvoj celej spoločnosti, a tým aj úlohy knižníc, ktoré by v nových situáciách mali obhájiť svoje uplatnenie a spoločenskú prospešnosť.